Deň slnovratu

Myslím si, že žijeme v dobe, kedy ľudia spoznávajú, že návrat k prírode je nevyhnutný. Netrúfam si presne povedať, prečo kedysi ľudia zavrhli svoje s prírodou späté tradície a presvedčenia a nahradili ich novými legendami. Nad touto otázkou sa musí každý zamyslieť sám a vytvoriť si vlastný názor. Chcem len ukázať, že magickosť vianoc nestráca nič tým, ak Matku Prírodu vyzdvihneme na piedestál našej úcty a ukážeme pokoru pred jej silou.

Vianoce sa slávili odjakživa, aj keď nie každý vie, že tieto sviatky kedysi neboli pre našich "pohanských" predkov oslavou narodenia Ježiša Krista, ale oslavou narodenia Boha Slnka. Vianoce sa viažu na obdobie, kedy si každý človek všimne, že dni pozostávajú z viac noci. Naši predkovia žili v súzvuku s prírodou a neustále ju pozorovali. Vedeli s úplnou presnosťou určiť, ktorý deň v roku je najkratší. Je to Deň zimného slnovratu.

Boh- Slnko je na konci roka, kedy na zemi panuje zima a chlad, už staré a unavené a postupne slabne, zhasína. Na zemi je stále menej svetla a preto sú dni kratšie a kratšie. Dni sa skracujú až do dňa zimného slnovratu, ktorý zvyčajne býva 21.decembra. V tento deň je noc najdlhšia a Slnko umiera.
Ráno sa narodí nové Slnko, ktoré každým dňom mocnie a dáva Zemi viac svetla a tepla. Už naši dávni predkovia vedeli, že slnečné svetlo je tým pravým darcom života na zemi. A preto slávili Deň slnovratu veselými oslavami. Dávali tak najavo svoju nekonečnú radosť, pretože predlžujúce sa dni boli pre nich prísľubom pokračujúcej existencie. Zapaľovali ohne, ktoré symbolizovali slnečné svetlo a teplo, tak potrebné pre život ľudí.

Rozmýšľala som, že by bolo pekné vytvoriť si rituál oslavy zimného slnovratu.
Zapáliť ohne, tancovať, rozprávať si príbehy pri svetle sviečok, zostať hore až do úsvitu nového dňa. Uvítať znovuzrodené slnko. Byť súčasťou prírodných cyklov.

Tradícia zimného slnovratu, Kračún-zimný slnovrat