Podľahla som kváskovému ošiaľu

Tak už aj ja som prepadla kváskovaniu. Na kredenci mi bublajú kvasinky v dvoch veľkých pohároch, v chladničke je ďaľší kvások a takmer denne skúšam piecť chlieb. Zatiaľ síce väčšmi neúspešne než úspešne, ale ono to príde. Tým som si úplne istá. Po necelých dvoch týždňoch prikrmovania kvásku sa z baktérií v ňom stali už aj pre mňa, rovnako ako u iných kváskujúcich, moje "detičky", ktoré sa mi ukazujú vo forme bubliniek na povrchu. A keď zamiesim cesto na chleba, vstávam k nemu častejšie ako kedysi v noci k deťom. Manžel je už trochu na moje kváskové výtvory žiarlivý.

Detičky sa tešia, lebo dostali dobre najesť.

.
Predvčerom sme spolu pozerali francúzsky film Jako malí hoši. Ja som podchvíľou odbiehala k radiátoru, kde mi kysol chlebík a kontrolovala, ako podrástol. Vo filme sa potom hlavný hrdina, päťdesiatnik, sťažoval svojmu potenciálnemu zaťovi, aké on to má ťažké v manželstve, že jeho ženu už dokáže vzrušiť len recept na biojedlo. Vtedy sme sa obaja s mužom začali smiať, že to je ako u nás, len s tým rozdielom, že u mňa je to kváskový chlieb.
Film sa, mimochodom, oplatí pozrieť, je vidno, že to je francúzsky film a nie nejaká americká produkcia.

Kváskový chlieb chutí lepšie ako chlieb pečený s kvasnicami a vraj je aj zdravší, pretože je šetrnejší k našemu zažívaciemu traktu. Mne ako tvorcovi, chutia aj moje nepodarky lepšie ako čokoľvek kupované, a dôkazom, že na predchádzajúcej vete bude niečo pravdy je moja dcéra, ktorá chlieb nikdy rada nejedla, ale tento z kvásku jej chutí a je ochotná na raňajky žuť ten namiesto lovenia presladených cereálnych guľôčok z mlieka.
Pre tých, ktorí chcú vedieť niečo viac o mojich pokusoch piecť chleba bez kvasníc, sa môžu pozrieť na stránku Chlieb z kvásku.