Najprv som názov interpretovala ako rok, ktorý trval dve sekundy, predpokladala som, že niekomu rok rýchlo ubehol a chcela som vedieť, prečo niekomu rok života pripadal ako okamih dvoch sekúnd. Ale už na začiatku knihy som sa dozvedela, že som sa mýlila, názov knihy vychádzal z potreby dodania dvoch sekúnd k času, aby sa vyrovnal rozdiel medzi skutočnými otáčkami zeme okolo svojej osi a atómovými hodinami. Rotácia zeme sa totiž neustále spomaľuje a zrýchľuje v rytme ročných období, vplýva na ňu príťažlivosť mesiaca, posúvanie kontinentálnych platní, topenie ľadovcov či presuny hmoty v zemskom plášti. Toto všetko spomaľuje zem v otáčaní sa okolo vlastnej osi a aby atómové hodiny, ktoré sa riadia rezonančnou frekvenciou v atómoch cézia neutekali a ostávali v súlade s rytmom života, ktorý si stanovili ľudia, je potrebné dodávať raz za čas "vyrovnávacie sekundy".V roku 1972, kedy sa dej knihy odohráva, sa zistil posun atómových hodín voči otáčaniu zeme o 10 sekúnd a tak sa každého polroka jedna sekunda pridala až do vyrovnania časov. Takúto sekundu je naďalej potrebné dodávať každých cca 18mesiacov.
Rachel Joyce nám ponúka román, ktorý by som označila ako emocionálne pútavý. Napohľad tu niet ničoho zvláštneho, jednoducho opisuje život 11-ročného Byrona a jeho rodiny, život, ktorý by sa mohol javiť ako úplne priemerný, primeraný dobe, v ktorej sa žil, nebyť udalostí, spôsobených potrebou pridania dvoch sekúnd k roku 1972. Dve sekundy, ktoré zmenili zabehnutý život v radu fatálnych súvislostí. Dve sekundy, ktoré spôsobili celoživotné nešťastie, smútok a samotu.
Autorka nám predostiera príbeh plný citov a s porozumením rozpráva o osude chlapca, ktorý nechcel nikomu ublížiť a predsa svojou zvedavosťou a snahou nájsť pravdu doviedol seba i svojich blízkych ku tragickému koncu. Príbeh je ale aj o zmierení sa s osudom i so sebou samým, pokusom o nájdenie si miesta vo svete, medzi ľuďmi, o krehkosti vzťahov, o vypovedanom i zamlčanom, o pochopení i neochote pochopiť.
Dej knihy:
Byron má jeden problém: od okamihu, keď mu jeho kamarát James povedal, že k roku budú pridané dve sekundy, bez prestania sleduje čas. Zrovna v tom momente, keď sa mu zdá, že ručička hodiniek poskočila o sekundu dozadu, sedí so sestrou a mamou v aute. Podstrčí v panike ruku s hodinkami mame pod nos, aby sa mohla pozrieť na dôkaz, že sa to naozaj stalo a vtedy sa udeje nehoda, čo zmení celý zvyšok Byronovho života i jeho blízkych...
To čo mňa na knihe dojíma, je skutočnosť, že chlapec v románe nevedel s istotou o existencii tých rozhodujúcich dvoch sekúnd, to čo spôsobilo sled udalostí bolo len dôsledkom jeho posadnutosti touto témou, snahy dozvedieť sa, či naozaj, a ako sa udeje pridanie času. Neustále sa zaoberal otázkou realizácie a bol doslova fascinovaný celou záležitosťou. Kedy sa ručičky hodín posunú o dve sekundy dozadu? To, čo sa stalo počas prvých, pôvodných dvoch svoch sekúnd, už nebude existovať, je to vymazané, akonáhle sa udejú dve dodatočné sekundy? Pre 11-ročného je to určite veľká záhada, ktorá dokáže zamestnávať myseľ mesiace. A nepozorovane zmeniť osud. Dospelí majú tiež svoje záhady, ktoré ovplyvňujú ich život, aj keď si to častokrát neuvedomujú. Dve sekundy nášho života sa javia ako nepodstatné a predsa sú to len okamihy, ktoré rozhodujú o ďaľšom dianí. Dopredu nikdy nevieme, ktoré dve sekundy budú tie dôležité.
Na knihe sa mi okrem poetiky rozprávačského štýlu autorky páčila aj postava Byronovej matky, bola tu nádherne vykreslená jej "inakosť", čo možno dalo základ pre neskoršiu Byronovu "inakosť", a možno i nie. A keď sa Byron so svojim kamarátom Jamesom občas rozprávali po francúzsky, ľutovala som, že túto reč neovládam, napriek tomu tieto sporadické francúzske vety dodávali čaro čítanému a dokresľovali atmosféru.
Pre mňa to bola kniha, ktorá ma oslovila a ešte niekoľko dní po dočítaní žila v mojom srdci a keď si na ňu pomyslím, všetky tie pocity sa znova objavia a nútia ma hľadať čriepky krásneho na mojom živote, pretože šťastie je veľmi krehké.
Dávam jej 4* z piatich.
Keine Kommentare:
Kommentar veröffentlichen