Sebastian Fitzek - Der Augenjäger

Kniha ''Der Augenjäger'' od Sebastiana Fitzeka je voľným pokračovaním knihy "Der Augensammler". Obe sú psychotrillermi a dosť napínavé a aj brutálne. Oči sú našou bránou do duše a bránou, ktorá nám sprostredkúva dojmy z okolitého sveta. Ak nás niekto chce fyzicky týrať, najlepšie sa mu to podarí, ak nám siahne na naše oči. Z tohto hľadiska nebolo pre Fitzeka zložité navodiť u čitateľa zimomriavkovú atmosféru. Okatú tému okorenil hrdinkou Alinou, ktorá v detstve o zrak prišla a teraz v úplnej tme ešte aj musí čeliť psychopatovi, vraždiacemu nevinné ženy a vyrezávajúcemu oči detským obetiam.
Zistiť, kto stojí za brutálnymi činnmi nie je jednoduché, dejové línie, osudy a postavy sú navzájom poprepletané a vrah je dostatočne inteligentný, aby dokázal zavádzať vyšetrovateľov na falošné stopy. Hlavný hrdina, Alexander Zorbach, najprv len pracovne na sérii vrážd zainteresovaný, sa postupne stane obeťou a musí bojovať o záchranu vlastnej rodiny. Kniha Augensammler končí jeho porážkou, úplným rozpadom Zorbachovej osobnosti, psychickým i fyzickým.

V Der Augenjäger ide najprv o úplne iný druh zločinu, ženy, ktoré už v minulosti boli obťažované a sú týmto nepríjemným zážitkom poznačené, sú unesené, psychopat im odreže očné viečka, aby sa museli pozerať ako budú následne znásilnené.
Potom ich prepustí na slobodu, avšak normálny život už pre tieto obete nie je možný, nielen kvôli psychickej traume, ktorú utrpeli, ale najmä preto, že bez očných viečok nemožno žmurkať, nemožno zvlhčovať povrch oka slzami, čo je spojené s veľkými bolesťami, nemožno privrieť oči ak je viac svetla a teda zmrzačené ženy sú odsúdené žiť vo večnom prítmí, pretože svetlo by ich oslepilo. Nemôžu spať, lebo nikdy nie je tma a musia si každé dve hodiny kvapkať do očí umelé slzy a dezinfekčný prostriedok, a teda dlhší "spánok" nie je možný.
Opäť sa stretávame s Alinou, so Zorbachom, s vyšetrovateľom Stoyom aj jeho kolegom. Kniha je písaná veľmi dynamicky, z pohľadu Aliny i Zorbacha, i z pohľadu rozprávača. Do poslednej chvíle nie je jasné, prečo sa javí, že Augensammler má niečo spoločné s Augenjäger-om. Záverečné rozuzlenie deja je prekvapivé, ale premyslené a nie, ako v iných knihách, pritiahnuté za vlasy, čo je aj dôvodom, prečo mám Fitzekove knihy rada.
Fitzek dokáže čitateľa v dobrom slova zmysle nachytať hneď v úvode, uloví ho a už nepustí, pokým knihu nedočíta. Sú to drobnosti, čosi čo len okrajovo spomenie, nejaký fakt, alebo jav, alebo čosi, čo je nejakej skupine ľudí známe a milé, čo čitateľa osloví a vytvorí pocit spriaznenosti s knihou.
Pri Augenjäger to bola v mojom prípade moja srdcovka, text piesne od Depeche Mode. Hneď na začiatku ma upútalo, že keď Alina mala jednu zo svojich vízií, v pozadí jej hrala hudba a až potom sa objavili obrazy vízie. A čo začula?  "Let me take you on a trip, you don´t need to move, just sit still....."
Tiež je zaujímavé ako Fitzek interpretuje jednotlivé udalosti, dojmy a ako neskôr ukáže, aké mylné sú naše vnemy, ako na základe doterajších skúseností vyvádzame nesprávne závery. Ako sa nedokážeme povzniesť nad náš pohľad na svet okolo nás, ako sme manipulovaní vlastnými predstavami, citmi a prianiami.

Opäť jedna z kníh ktoré odporúčam prečítať si. Ak nie je dosť času na dve hrubé buchsle, tak rozhodne treba dať prednosť knihe Augenjäger, myslím, že udalosti z knihy Augensammler sú tu dostatočne zrekapitulované a čitateľovi nebudú chýbať žiadne fakty potrebné pre pochopenie deja. V žiadnom prípade ale nečítať najprv Augenjäger a potom sa vrátiť ku Augensammler, to by už nebola zábava.